Bartolomejský jarmok v Ilave sa koná každoročne koncom augusta. Hoci sa naň všetci tešia, pre žiakov je vždy predzvesťou blížiaceho sa konca prázdnin. Tradične sa na ňom postretajú všetci známi z bližšieho i vzdialenejšieho okolia. Lákadlom sú nielen výrobky remeselníckeho charakteru od hrnčiarov, kováčov, čipkárov, medovnikárov, rezbárov, predavačov slamených výrobkov, drotárov či šperkárov, ale aj bohatý kultúrny program. Vystúpenia hudobných, tanečných a divadelných súborov sa striedajú s miestnymi folklórnymi skupinami a dychovou hudbou.
O tom, aká je história jarmokov v Ilave, sme zapátrali nielen na internetových stránkach, ale aj v monografii tohto mesta.
Dozvedeli sme sa veľa nových a užitočných informácií:
Do rúk sa nám dostal aj úryvok z knihy „Z podróžy po kraju Slowackim“, kde zaujímavým spôsobom opisuje Ilavu a jej atmosféru počas jarmoku okolo roku 1876 Agaton Giller:
„Domy sa nijako nelíšia od vidieckych oblastí. V jednom z nich sa nachádza hostinec, kde sa môžete dobre najesť. Pri stoloch sedeli dôstojníci z trestného súdu a väzenia. Hovorili medzi sebou v troch jazykoch - slovensky, maďarsky a nemecky - je možné, že aj patria k všetkým trom národnostiam. Nápisy a jedálny lístok sú tiež v troch jazykoch.
Na trhu sú zhromaždené davy jarmočníkov. Slovenské farebné oblečenie (kroje) a obchodné stánky poskytujú veľmi malebný pohľad. Okrem toho, slovenský trh je veľmi podobný našim poľským jarmokom. Rovnaký zvuk, rovnaké ponúkanie tovarov židovskými obchodníkmi, stánky plné odevov, látok a obuvi, taktiež rovnaké krčmy. Žobráci modliaci sa a naťahujúci ruky k okoloidúcim.
Plno Rómov, predávajúcich kľúče, visiace zámky, slaninu - a podkúvajúcich kone, zaplavilo lúky von z mesta, kde táborili. Cigáni a psy sedeli pri jednom ohni. Staré cigánky veštili, mladé koketovali s mládencami, cigáni zas - jedni predávali svoje výrobky, ostatní poľovali na cudzie vrecká. Pekný ľud, títo maďarskí Cigáni.
Jarmočný ruch ma zaujal ako pozorovateľa. Na prechádzke okolo trhu medzi stánkami som videl sväté obrázky, krížiky, aj rôzne lacné slovenské knižky.“
Na základe tohto úryvku sa rozprúdila búrlivá debata o tom, do akej miery sa odlišuje dnešný Bartolomejský jarmok od toho v 19.storočí:
- aj v dnešnej dobe sú dominantou jarmoku ľudoví remeselníci ako hrnčiari, košikári, pernikári, včelári, tkáči (doma tkané koberce), vyšívačky, kováči (umelecké kováčstvo, nie úžitkové), mäsiari, krajčíri...
- na rozdiel od minulosti, dnes na jarmoku nenájdete žiadneho zástupcu cechu súkenníkov, klobučníkov, čižmárov, mlynárov, kožušníkov, gombičkárov a garbiarov, hoci patrili k najväčším a najbohatším cechom Ilavy
- Rómov, spomínajúcich v úryvku, nahradii súkromní podnikatelia z Číny a iných ázijských krajín, žobrákov zas bezdomovci vypytujúcich od ľudí drobné na alkohol
- domy lemujúce dnešné Mierové námestie, na ktorom je jarmok, sa výrazne odlišujú od klasických dedinských domčekov
- hostinec, "v ktorom sa dá dobre najesť", sa na námestí nachádza dodnes (a nie jeden)
- trojjazyčný jedálny lístok však nenájdete ani v jednom z nich
- rovnako ani v ilavských uliciach nezapočujete maďarčinu a nemčinu (ako to bolo bežným javom v minulosti)
- okrem ľudových remeselníkov nikto z jarmočníkov nie je v kroji
- máloktorý obchodník vyvolávaním láka okoloidúcich k svojmu stánku
- "ľudia poľujúcich na cudzie vrecká"sú, na nešťastie, príznační aj pre dnešnú dobu
A takto to na Bartolomejskom jarmoku vyzeralo v Ilave tento rok:
Onedlho bude jarmok (pouť) aj u našich českých kamarátov v Stráži. Sme zvedaví, ako prebieha tam a do akej miery je odlišný od toho nášho.
—————
