V minulosti si ľudia vážili vodu omnoho viac ako dnes. Uvedomovali si, že bez jej životodarnej sily by sa nezaobišli ani oni, ani zvieratá, ani nič živé. Ľuďom poskytovala príjemné osvieženie, zaháňala smäd počas horúcich letných dní. Vďaka dostatku vlahy bola úroda bohatšia v sadoch, na poliach i záhradách. Darilo sa dobytku i všetkému živému navôkol. Veď nie nadarmo sa hovorilo: „Dobrá studňa v suchu vodu dáva, dobrý priateľ v núdzi sa poznáva“.
Preto po zimnom období k tradičným jarným zvykom patrilo aj čistenie studničiek. Očistiť vyvierajúci prameň od napadaných konárov a nafúkaného lístia prislúchalo kedysi slobodným mládencom. Týmto činom prejavovali svoju úctu k životodarnej sile tejto vzácnej tekutiny. Verili, že čím viac studničiek vyčistia, tým zdravší budú. V niektorých regiónoch sa hovorilo, že ten, kto vyčistí aspoň sedem studničiek, zbaví sa na celý rok nielen bolesti hlavy, ale aj všetkých hriechov.
Aby tento jarný zvyk nezanikol, vyzbrojili sme sa hrabličkami, lopatkami, igelitovými vreciami a vyrazili nejakú tú studničku pohľadať. Najbližšiu sme našli v neďalekých Klobušiciach v blízkosti diviačej obory.
—————
