Najznámejším a najobľúbenejším podujatím na podporu čítania detí na našej škole je Noc s Andersenom. Okrem nás sa v školskom roku 2014/2015 do tejto akcie zapojilo ďalších 230 verejných a školských knižníc vo všetkých regiónoch Slovenska s rekordným počtom takmer 10 600 slovenských detí.
Každý rok je toto podujatie tematicky prepojené nielen s čítaním, ale aj s etwinningovým projektom, ktorý v danom školskom roku realizujeme. Tentokrát sme sa v rámci projektu "Dotyk stratených časov" premenili na neskúsených učňov, ktorí sa vybrali do sveta, aby sa priučili nejakému remeslu. Kým sa však z učňov stanú tovariši a následne majstri, trvá to nejaký ten rôčik. Nie však vtedy, keď sa dostanú do rúk dvoch majstrov – všetkými remeslami podkutými a všetkými masťami mazanými. Pod ich vedením sa z každého nováčika stávajú veľmi rýchlo nielen tovariši, ale i majstri zbehlí v svojom remesle. A to za jedinú noc!
Ani takí skúsení majstri by sa však nezaobišli bez pomoci tovarišov, ktorí si k niektorým remeslám už stihli „privoňať“. Na diaľku im pri výcviku nováčikov pomáhali aj cechmajstri zo vzdialených českých zemí, ktorí viaceré z úloh pre nových učňov sami vymýšľali.
Každý novoprijatý učeň sa musel hneď po príchode podpísať na prijímaciu listinu. Svojím podpisom sa zároveň aj zaviazal k tomu, že bude ctiť nariadenia tovarišov a majstrov, cechový poriadok a pravidlá v ňom stanovené. Do ruky dostal učňovský list slúžiaci na zaznamenávanie jeho úspechov na ceste za poznaním.
1. Remeslá v príbehoch (čitateľská štafeta):
Aby každý účastník vandrovania lepšie spoznal remeslá a cechové pravidlá, musel sa najskôr zoznámiť s príbehmi, v ktorých sa jednotlivé remeslá spomínajú. Tieto boli zároveň aj prihláškou na tohtoročné putovanie.
2. Šľachtíme ducha:
Zručný remeselník však okrem páru šikovných rúk potrebuje i bystrú myseľ. Tú sme si zušľachťovali hádankami a rébusmi, ktoré si účastníci vandrovania vyberali zo zázračného klobúka.
3. "My jsme malí řemeslníci...":
O tom, že sa učni veľmi rýchlo zorientovali v remeslách dávno zabudnutých, sme sa presvedčili aj v českej verzii hry My sme dvaja remeselníci. Vyskúšajte si, či by ste v nej obstáli: „My jsme malí řemeslníci, překousli jsme jitrnici, z jednoho konce vylezlo písmenko G a z druhého konce písmenko I. (garbiari)
4. Získavame zručnosti:
a) U majstra drotára: Ako prvú sme na našom vandrovaní navštívili dielňu majstra drotára, ktorý nám priblížil krásu drotárskeho umenia. Pod jeho odborným vedením sme si vyskúšali výrobu nádherných šperkov. Veď ktorá mamička by sa nepotešila krásnemu originálnemu náramku, ktorý jej dieťa prinesie z vandrovky?
b) Košikárske remeslo: V ďalšej dielni na nás čakal majster košikár. Keďže tohtoročných vandrovníkov bolo veľmi veľa a vŕbových prútikov okolo Váhu málo, rozhodli sme sa, že ich nahradíme papierovými trubičkami. Hoci práca s nimi bola omnoho jednoduchšia, zapliesť veľkonočný osmorák nebolo vôbec ľahké. Nakoniec sa nám však každému podarilo zabezpečiť si povinnú výbavu každého správneho šibača.
c) V tesárskej dielni: Do akej miery dokážeme prepojiť šikovnosť rúk s bystrosťou umu, sme si vyskúšali v tesárskej dielni. Hlavolam majstra tesára dal veru poriadne zabrať všetkým vandrovníkom. Veď skúste umiestniť 10 ďalších klincov na hlavičku jedného z nich tak, aby sa ani jeden nedotýkal podložky!
d) Ako sa robia povrazy: Na nasledujúcom stanovišti nás čakalo povraznícke remeslo. Po predchádzajúcich náročných skúškach sa nám zapletanie povrazov zdalo úplnou hračkou.
5. S pesničkou na perách:
Unavení, ale spokojní so svojimi výkonmi, sme trpezlivo čakali na ďalšiu učňovskú skúšku. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme zamierili na chodbu, kde nás čakali tovariši s „Remeselníckou pesničkou“. Každý predsa vie, že so spevom ide všetko ľahšie. No a keď si človek pri práci z času na čas aj zakrepčí, hneď je mu na duši veselšie. Preto sme sa ako jednu z povinných skúšok naučili aj novú pesničku a tanček.
Ja som dobrý remeselník z tej Trenčianskej stolice, po mestách a po dedinách
1. chodím drotovať hrnce. (krok, ruky vbok)
2. na zimu šijem kapce. (poskok, ruky vbok)
3. chodím vyšívať čepce. (vysoký poskok, nohu vpredu prekrížiť)
4. tkám na krosnách koberce. (špica, päta, hore noha)
5. murujem nové pece. (drep a výskok)
6. chodím vyrábať hrnce. (čapáš)
7. lejem voskové sviece. (improvizácia - vlastný pohyb)
Po takomto náročnom vandrovaní každému veľmi rýchlo vyhladne. Našťastie nám naše starostlivé mamičky nabalili na cestu buchty, bábovky, koláče a iné sladké dobroty. Na svoje si však prišli aj milovníci slaných jedál. A keďže platí „ako k dielu, tak aj k jedlu“, plné stoly zmizli akoby niekto bičom pleskol :o).
6. Pasovanie za tovarišov:
V polovici vandrovania sme boli všetci slávnostne pasovaní za tovarišov.
7. Cibríme šikovnosť:
Hoci ani doteraz nebolo naše putovanie „prechádzkou ružovou záhradou“, až teraz sme zistili, že cesta za zvládnutím remesla nie je vôbec ľahká. Museli sme sa totiž popasovať s remeselníckymi úlohami, ktoré si pripravili medzi sebou navzájom žiaci na hodinách informatickej výchovy:
Aj keď bol náš výcvik naozaj intenzívny, stále sme nemali dostatok skúseností na to, aby sme mohli v budúcnosti zodpovedne vykonávať nejaké remeslo. A kde by sme ich mohli lepšie nadobudnúť ako vo svete. Vybrali sme sa teda na skusy.
8. Získavame skúsenosti:
a) Prekonávame prekážky: Najskôr sme rozdelením na cechy získali nových kamarátov, ktorí sa v rámci jednej skupiny naučili spoločnými silami prekonávať prekážky. Táto veľmi cenná skúsenosť nás naučila tomu, aby sme v živote neutekali pred problémami, ale sa im postavili čelom a popasovali sa s nimi.
b) Učíme sa poslušnosti: Ďalšou dôležitou vlastnosťou každého tovariša by mala byť aj poslušnosť. Veď počúvať a plniť príkazy majstra či majstrovej je jednou zo základných podmienok úspešného zvládnutia remesla. V originálnom príbehu o rozvetvenej mlynárskej rodine sme však v snahe splniť všetky príkazy takmer „dušu vypustili“.
c) Rozvíjame postreh: Rýchlosť a postreh preverila zase hra Na remeselnícke výrobky. Zmeniť čo najrýchlejšie polohu a napodobniť tvar koryta, klobúka, kraslice, krčahu či kolísky, nám dalo poriadne zabrať (najmä, keď sa všetky predmety začínali rovnakým písmenom):
Pri každej zmene povelu vypadával najpomalší. A hrali sme dovtedy, kým zostal len jeden vandrovník :o).
9. Nadobúdame odvahu:
Pokrikom 3x HURÁ sme sa pustili do poslednej a zároveň najťažšej skúšky. Dozvedeli sme sa totiž, že šperkár Matej postrácal na svojej vandrovke perly. Aby sme nadobudli poslednú cnosť – odvahu, museli sme mu ich pomôcť nájsť. Za svetiel bateriek a hrobového ticha sme sa rozptýlili po školskom dvore, kde bolo ukrytých množstvo malých schránok s prísloviami, porekadlami, výrokmi slávnych ľudí a citátmi o práci = perlami ľudovej múdrosti. O tom, že sme v skúške obstáli, svedčí aj skutočnosť, že napriek tomu, že bola vonku tma ako vo vreci, sme ich našli úctyhodných 137. Odmenou nám bolo nielen poznanie, že sme plynule prešli všetkými skúškami, ale i sladká odmena, ktorá sa ukrývala v každom z nich.
10. Zdokonaľujeme pracovné návyky:
Na konci vandrovania nás čakala už len príprava miesta na prenocovanie. A „ako si kto ustlal, tak aj veru spal“. Kto si nedal záležať na poriadnom nafúknutí nafukovačky, ten sa na nej neprestajne prehadzoval až do rána. Väčšina vandrovníkov však zaspala ako bábätká. K ich spokojnému spánku prispela aj nočná rozprávka Princezná ze mlejna.
Na tohtoročnej Noci s Andersenom sme sa presvedčili o pravdivosti ľudovej múdrosti „Remeslo má zlaté dno“. Tým zlatom boli nielen výučný list a výrobky, ktoré sme pri odchode pyšne zvierali v hrsti, ale najmä veľa nových zážitkov. Zoznámili sme sa s množstvom remesiel, získali veľa nových skúseností, nadobudli zručnosti a odvahu, naučili sa poslušnosti, zdokonalili v pracovných návykoch... Ale hlavne sme zistili, že práca človeka naozaj šľachtí.
—————
