Hrnčiarstvo patrí medzi najrozšírenejšie a najstaršie remeslá vôbec. Jeho začiatky siahajú do predhistorických dôb. Už v praveku vedeli ľudia vyrobiť nádoby z hliny rôzneho tvaru a veľkosti. Zistili, že vypálením v horúcej peci sa vlastnosti hlinených nádob zmenili - nepresakovali z nich kvapaliny a stávali sa pevnejšími.
Najjednoduchším a zároveň aj najstarším spôsobom výroby keramiky bolo lepenie valčekov z hliny. Z plátu hliny si ľudia najskôr vyrezali spodnú časť misky v tvare kruhu. Zo zvyšnej hliny si narobili dostatočný počet valčekov rovnakej hrúbky a postupným otáčaním valčekov po obvode kruhu vytvarovali steny misky.
Keďže plastelína má podobné vlastnosti ako hrnčiarska hlina, vyskúšali sme si, či by sme týmto spôsobom dokázali nejakú tú mištičku či tanierik vytvoriť.
Iným, veľmi jednoduchým spôsobom výroby hlinených nádob, bolo tvarovanie gule hliny. Hrnčiar si vzal do rúk vymiesenú hlinu a postupným vtláčaním prstov do nej tvaroval nádobu. Takto vyrobené nádoby však mali veľmi nepravidelný tvar a rôznu hrúbku stien.
Preto sa na výrobu hlinených nádob začal používať hrnčiarsky kruh. Hrnčiari si položili potrebné množstvo už vypracovanej hliny na vrchnú dosku hrnčiarskeho kruhu a nohou roztočili spodný kruh. Mokrými rukami potom urobili v strede hliny jamku a za stáleho točenia kruhu ju vyťahovali do výšky, šírky a hrúbky. Okrem hrnčiarskeho kruhu nemali hrnčiari takmer nijaké nástroje. Konečnú podobu výrobku dotvorili už len drevenou alebo kovovou špachtľou, nožom či šablónou. Po dokončení výrobku kruh zastavili a tenkým drôtom odrezali od kruhu. Drevenou lopatkou preniesli čerstvo vyrobený výrobok na policu, kde ju pomaly sušili.
Aby sme si takýto spôsob výroby hlinených nádob vedeli lepšie predstaviť, pozreli sme si niekoľko zaujímavých videí na youtube.com (čajník, džbán,kvetináč, forma na bábovku). Oveľa väčším zážitkom však bola pre nás návšteva Centra voľného času v Ilave a práca s hlinou "na živo".
—————
